JUDr. Ján Čarnogurský sa narodil 1.1. 1944 v Bratislave. Absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe v roku 1969, v roku 1971 získal doktorát práv na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil v disidentskom hnutí v Československu, v novembri 1989 patril medzi posledných politických väzňov v Československu. V rokoch 1989 - 1990 bol podpredsedom federálnej vlády ČSFR, v rokoch 1991 - 1992 bol predsedom vlády Slovenskej republiky, v rokoch 1998 - 2002 bol ministrom spravodlivosti SR. V rokoch 1993 - 1995 bol podpredsedom Parlamentného zhromaždenia OBSE. V rokoch 1990 - 2000 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia. V súčasnosti pôsobí ako advokát v Bratislave, zároveň je predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti. Je ženatý, má štyri deti. K sedemdesiatinám Čarnogurského bývalý minister vnútra a autor bestselleru „Levy prichádzajú“ Vladimír Palko napísal: „Politik sa stáva významným, ak je s jeho menom spojená nejaká politická idea. Tí najvýznamnejší sa vyznačujú tým, že reprezentujú takýchto ideí viacero. K Jánovi Čarnogurskému patria prinajmenšom nasledujúce štyri idey: 1. Komunizmus musí padnúť a miesto neho príde sloboda. Túto ideu začal realizovať pred viac ako tretinou storočia a táto idea sa naplnila. 2. Do európskej únie vstúpi samostatné Slovensko. Povedal to 17. februára 1990 v Nitre, keď ešte neexistovala SNS a Vladimír Mečiar bol federalistom. Táto myšlienka bola bezo zvyšku naplnená. 3. Po víťazstve nad komunizmom bude kresťanstvo čeliť liberalizmu a bude to zápas na desaťročia. Túto predpoveď premiér Čarnogurský vyslovil v roku 1992 vo svojom prejave v New Yorku. Napĺňanie tejto idey sledujeme už vyše dvadsať rokov. Desaťtisíce mladých ľudí, ktorí sa na jeseň minulého roku zúčastnili Pochodu za život, ani nevedia, že bojujú ten zápas, o ktorom si pred dvoma desaťročiami hovoril. 4. Štvrtá idea - globálna politika Západu v čele s Amerikou nemusí byť nevyhnutne správna len preto, že bola správna politika Západu voči komunizmu. Táto idea, ktorú si, milý Jano, rozvíjal už v 90. rokoch, sa k nám stále vracia ako ozvena v podobe diskusií o vojnách na Balkáne, v Iraku, Afganistane či v Sýrii až do dnešných dní.“ Ян Чарногурский (словацк. Ján Čarnogurský, род. 1 января 1944, Братислава) в 1969 году окончил юридический факультет Карлова университета в Праге, в 1971 году получил докторскую степень в братиславском университете Коменского, после чего работал помощником адвоката и адвокатом до 1981 года, когда был уволен за участие в защите диссидентов на политических процессах. Впоследствии сам стал активным участником диссидентского движения, придерживаясь христианско-демократической ориентации. В 1987—1989 годах был главным редактором нелегального журнала Bratislavské listy. В августе 1989 года был арестован и освобождён только в ноябре в ходе Бархатной революции, после чего (спустя двух недель) назначен заместителем премьер-министра Чехословакии (1989–1990). Позже он стал основателем и главой христианско-демократического движения (KDH) Словакии (1990–2000); премьер-министр Словакии (1991–1992); член парламента Словакии (1992–1998); министр юстиции Словакии (1998-2002); член правления Братиславской школы права (2004); председатель Российско-словацкого общества (2006). Сфера научных интересов: право, политика, история. Избранные публикации: «On Roads of KDH» (2007); «Seen from the Danube. Diaries» (1997); «Prosecuted for Faith» - «Они пострадали за веру» (1991).