Príroda nás vždy učí, že sa riadi princípom výberu: že víťazstvo patrí silným a slabí musia ísť k stene. Čo nás učí, sa nám môže zdať kruté, pretože sa to týka nás osobne alebo sme boli vychovaní k ignorancii jej zákonov, ale je to napriek tomu potrebné, ak chceme dosiahnuť vyšší stupeň žitia. Príroda nevie nič o pohnútkach humanizmu, ktorý hovorí, že slabé musí byť za každú cenu ochraňované a zachované aj na úkor silných. Príroda nevidí pre slabosť nijaké ospravedlňujúce dôvody, naopak, slabosť si zaslúži odvrhnutie.

Jedno je isté: zmeniť [prírodné zákony] nejde. Aj keď si vezmete život, vrátite sa späť do Prírody ako látka i ako duch a duša. Ropucha nevie, čím bola predtým a my to o sebe tiež nevieme. Preto si hovorím, že jediné, čo môžeme robiť, je skúmať zákony Prírody, aby sme sa nestavali proti nim... Ak chcem veriť nejakému božskému prikázaniu, je to jediné: zachovanie druhu.

Táto planéta už krúžila vesmírom niekoľko miliónov rokov bez ľudí a jedného krásneho dňa sa to tiež môže zopakovať, ak si človek neuvedomí, že za svoju vyššiu existenciu nevďačí niekoľkým šibnutým ideológom, ale poznatkom neúprosných prírodných zákonov a ich bezohľadnému uplatňovaniu.

Snažím sa dosiahnuť taký stav, kedy by každý jednotlivec vedel, že žije a umiera pre zachovanie druhu. Našou úlohou je vychovať ľudí tak, aby boli hodní najväčších pôct, ak mimoriadne prispejú k zachovaniu života druhu